Cestou k návšteve ZOO v Lešnej u Zlína sa nám konečne podarilo navštíviť aj dlho planovaný hrad Lukov vo veľmi peknom prostredí juhozápadnej časti Hostýnskych vrchov, ktorý je po svojej oprave vyhľadavaným turistickým cieľom.

Hrad Lukov bol postavený v prvej štvrtine 13. storočia za vlády Jana Jindřicha. Najstaršia dochovaná zmienka o ňom je z roku 1235. Slúžil ako centrum súdnej, vojenskej a hospodárskej správy pre oblasť v predhorí Hostýnských vrchov. Od roku 1332 na hrade pobýval rod Štrenberk. O dva roky neskôr sa vo svojom životopise zmieňuje Karel IV a uvádza ho medzi vykupenými moravskými statkami. Od roku 1371 hrad opäť vlastní rodina Štrenberk. Po roku 1373 si hrad bratia Jan a Zdeněk zo Štenberka rozdelili na dva diely, ich konflikt nakoniec viedol až k rozdeleniu rodu na dve vetve - holešovskú a lukovskú. Koncom 14. storočia bol hrad rozšírený o kaplnku a rozsiahlé predhradie s nárožnými vežami, z ktorých jediná Svätojánska sa zachovala dodnes. Spojenie podhradia so staršou časťou hradu bolo zabezpečené mostom cez hradnú bránu.

Po roku 1400 bol v jadre hradu vstavaný aj ďalší nový palác. Za husitských vojen bol Hrad Lukov oporným bodom katolíkov. V následujúcej česko - uhorskej vojne ho v roku 1469 dobyli vojská uhorského kráľa Matyáša Korvína.

Na začiatku 16. storočia hrad získal významný rod pánov z Kunštátu a za vládnutia moravského zemského hejtmana Jana Kuny z Kunštátu prebehla prestavba hradného jadra a bol vybudovaný dolný hrad. Vznikla tak nová, renesančná pevnosť, z ktorej časti sa dochovali dodnes. Roku 1548 hrad odkúpili Nekšoví z Laneku. Poslednou dedičkou hradu bola Lukrecia Nekšová, ktotá si za druhého manžela vzala Albrechta Václava Eusébia z Valdštejnu, ktorý po jej smrti získal celý tento majetok. Po obsadení švedským vojskom pod vedením generála Torstensona v roku 1643 bol hrad vypálený a došlo k strhnutiu jeho hradieb, čo už predznamenalo jeho neskorší postupný zánik.

Po núdzových opravách v 17. storočí bol ešte hrad sídlom hospodarskej správy niekoľkých majiteľov až do poslednej štvrtiny 18. storočia, odkedy už bol úplne opustený a ponechaný vlastnému osudu a stal sa miestom pre získavanie lacného stavebného materiálu.

Na rozsiahlej zrúcanine hradu od roku 1983 prebiehal archeologický prieskum, od roku 1987 bola zahajená jeho postupná pamiatková obnova zásluhou aktivistov Spolku priateľov hradu Lukov a mládežníckeho hnutia Brontosaurus.

Pri prehliadke hradu sa vchádza do hradu po moste cez hlbokú priekopu. Most je postavený na štyroch mohutných kamenných pilierov, po jeho prejdení sa dostanete vstupnou bránou do areálu hradu. Hneď vedľa vstupnej brány je veža, v ktorej je umiestnená malá expozícia z dejín Lukova. Ďalej následujú pozostatky zvyšky južného paláca a druhej brány ,,horného hradu,, ktorej výška prejazdu podľa prieskumov dosahovala výšku asi 2,6 metra. Počas prestavby bola brána zamurovaná. V tejto časti je dnes neskorogotický portálok a vchod do sklípku s valenou klenbou. Za nádvorím je najzachovalejšia časť hradu, je to západný palác, ktorí tvorí pivničný priestor s množstvom artefaktov, prízemie a terasa s výhľadom do širokého okolia. Po drevených schodoch sa vystupuje na najvyššie miesto hradu, ktorým je pozostatok Svätojanskej veže.

O hrade koluje viac povestí. Podľa jednej z nich sa v podzemných chodbách stále ukrýva poklad striebra a zlata, ktorý tam v minulosti zakopali templári počas krátkej doby, kedy tu sídlili.

Vstupné na hrad je dospelí 30,- Kč, deti od 6 -14 rokov a seniori 20,- Kč. V pokladni pred hradom je možnosť občerstvenia, zakupenia si turistickej známky, pohľadnice, alebo získania razítka do notesu. Na hrade sa nám páčilo a všetkým tým, ktorý dokazali hrad premeniť z rujny do dnešnej podoby určite patrí poďakovanie. Prístup k hradu je po značenej ceste z obce Lukov neďaleko mesta Zlín.